Zaujímavé fakty o letnej bryndzi
Vedeli ste o nich?
Počuli ste už o letnej, resp. májovej bryndzi? Vedeli by ste ju rozoznať od tej klasickej? Zaujímavosti o tejto lahodnej pochúťke z ovčieho mlieka pre nás prezradil Bohuš Kaliarik zo slovenskej bryndziarne a syrárne.
1. Špecifiká letnej bryndze
Bryndza sa rozdeľuje predovšetkým na letnú a zimnú. Letná sa vyrába z hrudkového syra vyrobeného z čerstvo nadojeného ovčieho mlieka zhruba od Veľkej noci do konca septembra. Zimná bryndza sa vyrába zo skladovaného ovčieho hrudkového syra v období od októbra do do Veľkej noci. V rámci letnej bryndze je špecifická májová bryndza. Kedysi sa ovce vyháňali na prvú pašu okolo Juraja, čo je 24. apríla. Vtedy sa už aj v podhorských a horských oblastiach mohli začať pásť na čerstvej trávičke. Hrudkový syr a z neho vyrobená bryndza bola šťavnatejšia, lahodnejšia, menej pikantná, s menej výraznou ovčou arómou a chuťou, ako zimná bryndza. A takáto lahodná bryndza dostala pomenovanie májová bryndza.
2. Ťažko rozoznateľná
Rozdielnosť chute nie je v dnešnej dobe až taká výrazná ako kedysi, keď sa bryndza vyrábala z nepasterizovaného mlieka. Prevažná väčšina bryndze na trhu je dnes vyrobená z pasterizovaného mlieka z dôvodu garantovania bezpečnosti potraviny pre spotrebiteľa. Výrobcovia bryndze sa snažia štandardizovať svoje výrobky, a preto vedieť rozoznať májovú bryndzu od inej letnej bryndze je prakticky nemožné.
3. Čerstvosť je najdôležitejšia
Spotrebiteľ sa môže v obchode zorientovať iba podľa toho, čo je napísané na obale. Rozhodujúci je názov výrobku a doba spotreby. Spotrebiteľ by si mal dávať pozor na to, aby si kúpil naozaj „bryndzu“. Výrobky so zloženým názvom, napríklad „babičkina bryndza“, „bryndza od baču/od valacha/od pastiera“, bryndziarka a pod. nie sú skutočnou bryndzou. Je to iba akási napodobenina, úplne iný výrobok. Každá bryndza označená ako májová či letná je určite tá správna. Pokiaľ si spotrebiteľ kúpi bryndzu s označením „letná“ - môže to byť aj v júli, či auguste - jej chuť, ako aj iné parametre sú zhodné s májovou bryndzou. Rozhodujúce pri výbere je preto sledovať, či ide o letnú
bryndzu.
4. Pravá slovenská
Je vhodnejšie hovoriť o bryndzi „zo Slovenska“. Slovenská bryndza má chránené zemepisné označenie a na Slovensku sa jej vyrába minimálne množstvo, Pravidelne skúšam rôzne výrobky, ktoré sa pod názvom bryndza predávajú v okolitých štátoch (Maďarsku, Poľsku, Rakúsku). Pokiaľ nie sú tieto bryndze vyrobené na Slovensku, tak s bryndzou nemajú absolútne nič spoločné.
![](https://f1497a387f.clvaw-cdnwnd.com/3ad2ca858bb8cef28376d4b28fd85bcc/system_preview_detail_200018736-e3ac6e4a98/Bryndza.jpg)
Je to iba parazitácia na slove bryndza (v Rakúsku Brimsen). Niekde sa pod týmto názvom predáva ovčí tvaroh, niekde čosi podobné tavenému slanému syru, pomletej slanej fete a pod. Našej slovenskej sa však žiadna nevyrovná práve pre jej lahodnosť. Preto odporúčam - vždy si prečítať, v ktorom štáte bola bryndza vyrobená a na základe toho nakupovať.
5. Dôležitosť skladovania
Po zakúpení je najlepšie ju dať do chladničky a skladovať pri teplote +2 až +8 C°. Odporúčam ju však skonzumovať čo najskôr po zakúpení. Ako každý výrobok, aj bryndza skladovaním postupne stráca sviežosť, pôvodnú kvalitu. Keďže ide viac-menej o čerstvý syr, treba k nemu aj takto pristupovať a skonzumovať ho pokiaľ možno hneď za čerstva.
6. Hľadajte oválnu pečiatku
V prvom rade dobu trvanlivosti, potom názov výrobku, či sa zhoduje s tým, čo si chcem naozaj kúpiť a či je vyrobená na Slovensku. Tento údaj sa nachádza v oválnej pečiatke (znaku), kde musí byť napísané SK a nejaké číslice a potom EU. SK znamená, že bryndza bola vyrobená na Slovensku. Takáto bryndza by mala byť po všetkých stránkach v poriadku. Máloktorý výrobca na Slovensku špekuluje a nedodržuje stanovené podiely ovčieho syra v bryndzi.
7. V obchodoch i na salašoch
Bryndza sa dnes predáva prakticky vo všetkých potravinárskych obchodoch, aj v tých najmenších. Počas sezóny dojenia oviec sa úspešne predáva aj priamo na salašoch a popri cestách. Najväčší rozdiel môže byť v tom, že v bežných obchodoch sa najčastejšie predáva bryndza vyrobená z pasterizovaného mlieka, pokým priamo na salašoch a pri cestách sa jedná o bryndzu vyrobenú z nepasterizovaného mlieka. Z tohto dôvodu môžu byť aj isté rozdiely v chuti. Rôzni výrobcovia používajú aj rôzne výrobné zariadenia na dosiahnutie roztierateľnosti bryndze a preto môžu byť aj rozdiely v konzistencii a zrnitosti.